© 2016 - 2019 sif.sk • Created by Stingray Studio

Iva Sýkorová o fotografii


Ako mladú fotografku ma zaujala tvorba Ivany Sýkorovej, ktorej tvorba je pre mňa veľmi emotívna a obohacujúca. Veľmi ma zaujímal jej pohľad na fotografiu ako k nej pristupuje a akou cestou prechádza pri samotnom procese tvorby.



post-iva-sykorova-o-fotografii-001

Iva Sýkorová – Iba ženy…, 2008



Čo bol pre teba zlomový bod, kedy si sa rozhodla pre fotografiu?


Nepamätám sa, že by prišiel naozajstný zlomový bod. Tak nejako sa to vyvinulo, s fotkou som sa stretávala stále a už veľmi skoro na strednej som tuším mala predstavu alebo skôr sen, že by som niečo aspoň príbuzné mohla študovať. Až neskôr som zistila, že to zrejme bolo ovplyvnené aj geneticky.



Prečo sa vo svojej tvorbe venuješ inscenovanej fotografií? / Ako si sa k nej dostala?


Neviem, či je to tak úplne inscenovaná fotografia, asi nad tým takto nerozmýšľam. Myslím, že to pre mňa vždy bolo skôr falšovanie skutočnosti, ak nebola taká, ako som si predstavovala. Takže by sa dalo povedať, že ak je v mojich fotkách niečo inscenované, tak je to odrazom môjho vnútorného sveta.



post-iva-sykorova-o-fotografii-002

Iva Sýkorová – Portréty, 2010-2011



Svojim dielom chceš nadviazať komunikáciu s divákom alebo ma význam hlavne pre teba samotnú?


Dobrá otázka, ktorú momentálne dosť riešim. Sú to asi spojené nádoby. Buď to má zmysel pre teba samú, robíš a tým pádom chcene – nechcene nadväzuješ komunikáciu s divákom alebo sa potkýnaš od jedného k druhému, chodíš dokola a nevieš v tej rovnici nájsť žiaden výsledok. Je celkom ťažké v tomto časopriestore nájsť si motiváciu, už len preto, že keď k tej komunikácii príde, tak chýba reálna odozva. To je tiež na diskusiu.



Popísala by si mi tvoju cestu od prvej myšlienky k hotovému dielu?


Popísala by ju som asi slovom „strastiplná“. Ale nie. Len sa mi vždy neskutočné, že nejaká idea sa nakoniec premení na matériu. A ešte by som podotkla, že často neviem odhadnúť, kedy už je dielo hotové.



Priblížila by si niektorý z tvojich posledných projektov, poprípade nejaké zážitky a skúsenosti?


Rozmýšľam, ktorý. Možno môj projekt o smrti bol dosť bohatý na zážitky. Vlaste neviem, či existujú skutočne „fotografické“ zážitky. Okrem tých, že niečo nevyšlo s technikou. Aj mňa fotenie zaujíma predovšetkým ľudsky. Momentálne sa snažím fotiť portréty ľudí, ktorí sa vizuálne nejako vymykajú z normálu. Takže tu je pre mňa zaujímavé zisťovať, čo je za ich zjavom. Dôvody aj povahy.



post-iva-sykorova-o-fotografii-003

Iva Sýkorová – Smrť, 2009



Používaš pri svojej tvorbe analóg či digitál? Prečo?


Zatiaľ som vždy používala analóg. Je to pre mňa pocitovo poctivejšia práca, fotky už ďalej nemanipulujem a celkovo je mi to bližšie ako digi spôsoby, ktoré majú tendenciu vyrábať niečo oprostené od nedokonalostí. A zároveň mi asi vyhovuje sústrediť sa čisto na fotografovanie bez toho, aby som hneď videla výsledok. Dojem z toho výsledku je aj tak dosť skreslený, takže lepšie sa ním zaoberať neskôr, “inými” očami.



Dá sa dnes uživiť fotografiou na Slovensku?


Pokiaľ máš na mysli “umeleckú” fotografiu, tak moja odpoveď je, že nie. Možno dokumentárnou, ale aj takýchto šťastlivcov, čo boli v správnu chvíľu na správnom mieste a nezahodili šancu, je minimum. Asi sa dá uživiť učením fotografov, ktorí sa potom sami nevedia uživiť. To je paradox alebo možno signál, že niečo v tom systéme nie je v poriadku.

sif.skdátum:28.04.2016

sif.skkategória:Ostatné

850