© 2016 - 2017 sif.sk • Created by Stingray Studio

sif.sk


V tomto projekte je rozoberaná otázka hranice medzi inscenáciou a totožným zobrazením reality. Prostredníctvom projektu presadzujem názor, že prúdy fotografov dnes už nemajú jasné hranice a navzájom sa prepájajú a doplňujú. Oni nepísané hranice sa rozšírili natoľko, že niektoré diela je ťažké zaradiť do tej či onej “škatuľky”. Nenesú atribúty mnohých smerov, prúdov či absentuje autentická výpovedná hodnota. Celý projekt presadzuje názor, ktorý znázorňuje prostredníctvom videa, v ktorom sa prelínajú dve prostredia bez vymedzenia nejakých hraníc. Miestnosť, ktorá prezentuje umelca, ktorý zasahuje do reality svojim videním (vytvára si svoje miesto cez navrhnutie/inscenovanie chalupy). A les, ktorý prezentuje objektívnu realitu (cez jeho surovosť bez zásahu). Umelec sa dostáva do objektívnej reality, kde si banálnym odhodením palice vytvára svoj svet (nenápadným spôsobom inscenuje). Tu sa začne vynárať otázka, kde je hranica, ktorú považujeme už za inscenáciu alebo surovú realitu. Preto následne dievča narazí do neviditeľnej hranice, ktorú často nevnímame, prehliadame a nevieme ju definovať. Následne prelínanie sa dvoch prostredí zobrazuje vzájomné prepájanie a dopĺňanie týchto dvoch svetov v súčasnosti.


Súčasná inscenovaná fotografia a jej hranice


Na úvod by sme si v skratke zadefinovali pojem inscenovaná fotografia. Čo sa týka vývoju inscenovanej fotografie, by sme ju neradi definovali a rozoberali (bližšie info k vývoju IF v článku). Ďalej by sme prešli na nástup digitalizácie a ovplyvnenie fotografie. Súčasné podoby inscenovanej fotografie a jej časté motívy.


“Inscenovaná fotografie je strategicky komponovaný fotografický snímek, ve kterém se klade důraz na motiv a rozvržení prvků v obraze – před expozicí nebo v průběhu expozice. Během inscenování prvků obrazu se mohou některé významy sdělovaného obsahu spojovat a vyvolat v divákovi určité emocionální reakce. Opakem fotografického inscenování je momentka.” 1 Dostupná definícia na internete. Pre nás však inscenácia predstavuje hlbší zámer. Vnímame inscenáciu, ktorú používajú autori ako zásah do reality svojim videním a znázornením cez médium fotografie. Hlbšie zamýšľanie sa nad videním a následným zobrazením.


Počas vývoja fotografie môžeme sledovať pár hlavných prúdov fotografov. Jeden z nich, ktorý prináša tú objektívnu realitu a čaro daného momentu vo forme reportážnej fotografie. Sprostredkuje nám ostatným pozorovateľom správy o dianí. Ďalšími sú dokumentaristi, ktorý pracujú a venujú sa jednej téme dlhšie časové obdobie. Svojim pôsobením pridávajú k objektívnej realite svoj subjektívny pohľad a tak nás ako divákov, zavedú oveľa hlbšie do vnútra a podstaty fotografovaného. Posledným prúdom sú tí ostatní, ktorí nám ako divákom, sprostredkúvajú svoj vlastný vnútorný svet za pomoci reálneho sveta, ktorý vidíme aj my. Využívajú pri svojej tvorbe práve inscenáciu. Inscenujú si vlastné svety, lepšie povedané prezentujú vlastný pohľad na to, čo sa deje okolo nás a upozorňujú na danú vec. Musím však upozorniť na fakt, že spomínané prúdy fotografov dnes už nemajú jasné hranice a navzájom sa prepájajú a doplňujú. Oni nepísané hranice sa rozšírili natoľko, že niektoré diela je ťažké zaradiť do tej či onej “škatuľky“. Nenesú atribúty mnohých smerov, prúdov či absentuje autentická výpovedná hodnota. V súčasnosti sú u digitálnych fotografiách metadata, z ktorých sa vieme dozvedieť dátum vzniku, či hodnoty expozície, ale to všetko je len virtualita. Nové média a neustále nové prichádzajúce fenomény modernej doby nás privádzajú k zmene prístupu k materiálu a virtualite. Manipulácia sa však dostavila na scénu dávno pred nástupom digitalizácie. Retušovanie, klonovanie, montáže sa využívali i vo fotožurnalizme a politickej propagande.


“Dějiny fotografie jsou plné snímků, které prošly manipulacemi – a dokonce bychom mohli tvrdit, že dějiny fotografie jsou právě dějinami těchto manipulací.” 2


Avšak nástupom digitalizácie prichádza na scénu počítačová manipulácia, ktorá priniesla podobný výsledok ako inscenácia. Zároveň priniesla otázku či to, čo vidíme je skutočné, alebo je to len výtvor niekoho vnútorného sveta. Bohužiaľ čoraz častejšie sa fotografia približuje k faktu, že nemá už nič spoločné s realitou. Takmer každá komerčná fotografia je zmanipulovaná bez toho aby si to divák vôbec uvedomoval. Fotografia skôr slúži v mene spotreby na vytvorenie neskutočného, klamlivého a dokonalého sveta.


Kam sa súčasná doba inscenovanej fotografie bude uberať je ťažké predpokladať. Medzi aktívnymi autormi sú viditeľné generačné rozdiely, kým „Nová slovenská vlna“ zastupuje hravú, rozprávkovú alebo abstraktnú polohu, dnešná generácia prepája inscenovanú fotografiu s komerčnými smermi (najmä módnu fotografiu), ale aj spolu s inými druhmi umenia. Preto ťažko popisovať súčasnú Slovenskú inscenovanú tvorbu vo všeobecnosti, keď tvorba je natoľko rozmanitá, že popísať ju spoločnými menovateľmi je skoro nemožné. Motívy sú vo veľkej miere ovplyvnené masmédiami, bulvárom a konzumnou spoločnosťou. Často sú prezentované cez použitie gýča, irónie a výsmešným interpretovaním reklamy. Autori sa skôr presúvajú z inscenovaných prostredí do reálnych priestranstiev, bytov konkrétnych osôb a skôr vypovedajú o medziľudských vzťahoch a vlastnej identite. Častými námetmi sú autoportréty a ľudské telo.


Otázkou však ostáva, či inscenovaná fotografia vymizne zo slovenskej tvorby a nahradí ju čisto manipulovaná fotografia, alebo sa zachová čiastočne v súčasnej podobe inscenácie nasledovanej manipuláciou.


sif.sk

1 https://cs.wikipedia.org/wiki/Inscenovan%C3%A1_fotografie

2 Writing, Photography, History. Cambridge, MA. London: The MIT Press, 2001.