© 2016 - 2019 sif.sk • Created by Stingray Studio

Podoby súčasnej inscenovanej fotografie

Písať o podobách súčasnej inscenovanej fotografie na Slovensku je pomerne zložité. Ak opomenieme autorov inscenovanej fotografie tvoriacich už etablovanú súčasť dejín slovenskej fotografie (stredná a staršia generácia) a sústredíme sa na mladšiu generáciu autorov, zistíme, že takýchto fotografov je pomerne málo. Ale aj napriek tomu je možné pomenovať isté nové stratégie a podoby takejto fotografie na Slovensku. Inscenovaná fotografia sa na Slovensku začína zásadne uplatňovať začiatkom 70. rokov a svojim spôsobom je do istej miery reakciou na konceptuálne tendencie dobovej fotografie, ale i na humanizujúci dokument, v rámci ktorého bola v bývalom Československu prísne strážená autentickosť fotografického záberu s humanizujúcim posolstvom. Proti intelektualizovaniu fotografie a humanistickému posolstvu v dokumentárnej fotografii sa postavila hravosť a subjektivizmus inscenovanej fotografie. Začiatkom 80. rokov pribúdajú postmoderné prístupy v podobe citácií a apropriácií smerov alebo štýlov uplatňovaných vo fotografii v nezvyčajných kombináciách. Vznikajú inscenované diela plné tajomných symbolov a posolstiev so silným subjektívnym pohľadom autora. „nová slovenská vlna“, ktorá sa preliala s nebývalou energiou v pražskom prostredí v 80. rokoch, znamenala do istej miery vyvrcholenie týchto stratégií v dejinách československej fotografie a svojim spôsobom dokázala narušiť dovtedy pomerne uzavreté hranice vyjadrovacích možností fotografie. Impulzom pre slobodu vyjadrovania bolo pre Tona Stana, Mira Švolíka, Vasila Stanka, Ruda Prekopa, Petra Župníka okrem iného aj domáce slovenské prostredie. Hra, akcia, experiment, subjektivizmus ale i imaginatívne videnie boli základné princípy v tvorbe napr. Miloty Havránkovej, Jána Krížika (autori boli pedagógmi niektorých predstaviteľov novej slovenskej vlny na Škole umeleckých remesiel v Bratislave v 70. rokoch), Ľuby Lauffovej, a iných.


post-podoby-sucasnej-inscenovanej-fotografie-001

Milota Havránková – Poznanie, 1978


Ján Krížik-Pozdrav Gabrielle D’Estreés a sestre I.- IV. ,1984


post-podoby-sucasnej-inscenovanej-fotografie-003

Ľuba Lauffová-Akt, 1976


Inscenované fotografie predstaviteľov novej slovenskej vlny vznikajú väčšinou vo fotografických ateliéroch, resp. priestoroch na fotografovanie určených. Mnohé práce sú špecifické inscenovaním postáv, prostredia a doplnené rôznorodými rekvizitami. Autori pri realizácií scén uplatňujú dramatické osvetlenie, čím fotografie nadobúdajú charakter divadelnosti, resp. filmového záberu. Nevyhýbajú sa inšpiráciám z oblasti reklamy, plagátu, filmu a divadla.


post-podoby-sucasnej-inscenovanej-fotografie-004

Miro svolik-K svojej žene, 1986


post-podoby-sucasnej-inscenovanej-fotografie-005

Kamil Varga – jesenná psychoterapia.., 1988


post-podoby-sucasnej-inscenovanej-fotografie-006

Peter Župník – mačka, ktorá chcela byť tigrom


post-podoby-sucasnej-inscenovanej-fotografie-007

Rudo Prekop – Achileus


post-podoby-sucasnej-inscenovanej-fotografie-008

Tono Stano – Posledný výskok, 1985


post-podoby-sucasnej-inscenovanej-fotografie-009

Vasil Stanko


Ak by sme mali formulovať väzby medzi novou slovenskou vlnou etablovanou v pražskom prostredí, tak by sme snáď mohli konštatovať, že určitú mieru podobného prístupu práce uplatňuje vo svojej tvorbe najmä Robo Kočan – prvý absolvent katedry fotografie Vysokej školy výtvarných umení na Slovensku roku 1996. Ak obdobie 80. a časti 90. rokov charakterizovalo vymedzenie sa inscenovanej fotografie voči dlhodobo pretrvávajúcim smerom fotografie a vytvorenie presne definovaných hraníc inscenovanosti vo fotografii, tak prelom tisícročí prináša naopak stieranie týchto hraníc. Inscenovaná fotografia na Slovensku po roku 2000 je atakovaná na jednej strane vstupom digitálnych technológii (manipulácia fotografického záberu v počítači) a na druhej strane i spôsobom realizácie samotnej fotografie.


post-podoby-sucasnej-inscenovanej-fotografie-010

Robo Kočan – Autumn Happiness


Súčasne sa inscenovaná fotografia striasa imaginatívnosti, hry, tajomných symbolov a subjektivizmu. Fotografie, ktoré skôr konštatujú než symbolizujú, vznikajú väčšinou v reálnych interiéroch s reálnymi predmetmi, a skôr sa inscenujú role a vzťahy ľudí. Inscenovaná fotografia sa dostáva na hranice dokumentárnej fotografie, reklamnej, módnej fotografie a fotografie, ktorá môže dokumentovať konkrétny výtvarný projekt. Súčasne autori uplatňujú v tvorbe prvky okrajových foriem umenia (gýč) a často sa objavuje jav tzv. retroštýlu (fotografie sú realizované v módnom štýle rokov minulých), citlivosti pri hľadaní interiérov v duchu tzv. „chorej poézie“, ktorá je paradoxne špecifická vysokou mierou ľudskosti (byty fotografovaných) ale i citlivosť pre predmety so špecifickým dizajnom. Nemalý podiel na podobe súčasnej inscenovanej fotografie majú aj masové média. Inscenovaná fotografia 80. rokov sa nechala inšpirovať divadlom a filmom, inscenovaná fotografia prelomu storočí je ovplyvnená skôr poklesnutou televíznou kultúrou, okrajovými filmovými žánrami. Pre mnohé fotografie je typická irónia, humor, drzosť a absurdita. Viacerí autori inscenovaných fotografií na Slovensku sa venujú aj videoumeniu a celkom prirodzene realizujú jeden námet vo fotografii i videu súčasne. Na stieraní hraníc inscenovanej fotografie majú istý podiel výtvarníci, ktorí nemajú fotografické vzdelanie a celkom prirodzene sa vyjadrujú vo viacerých výtvarných disciplínach súčasne (video, inštalácia, fotografia, performancia). Dôležitý je námet, ktorý sám definuje výber výtvarného jazyka. O to viac sa narúšajú presne vymedzené hranice. Dejiny umenia vnímame ako sled smerov, ktoré na seba nadväzujú popretím alebo prijatím určitých predošlých koncepcií. V prípade inscenovanej fotografie na Slovensku je myslím na mieste konštatovať, že súčasná inscenovaná fotografia nepopiera ale ani nevychádza z predchádzajúceho prúdu inscenovanej fotografie 80. rokov. Jednoducho ju nevníma a dovolím si tvrdiť, že sa s ňou ani nezžila. Predstavitelia novej slovenskej vlny sa etablovali a v podstate dodnes tvoria v pražskom prostredí. Do roku 1992 uchádzači o štúdium fotografie museli absolvovať štúdium na pražskej FAMU nakoľko Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave nemala akreditovaný študijný odbor fotografia. Predstavitelia súčasnej inscenovanej fotografie na Slovensku sú už absolventmi katedry fotografie VŠVU. Začínajú jednoducho v inom bode, v inom období, s inými témami i vyjadrovacími možnosťami. Jediné čo ich spája sú u väčšiny z nich spoloční pedagógovia: Milota Havránková a Ján Krížik. Autorov, ktorí sa programovo zaoberajú inscenovanou fotografiou, nie je na Slovensku mnoho. Patria k nim: Silvia Saparová, Petra Bošanská, Marko Horban, Matej Longauer a tandem Lucia Tkáčová a Aneta Mona Chisa. V ich tvorbe sa pravidelne opakujú návraty k inscenovanej fotografii. Samozrejme v rámci súčasnej slovenskej fotografie je možné menovať i ďalších, ale ich tvorba v oblasti inscenovanej fotografie je skôr okrajová a sporadická: Jana Hojstričová, Monika Kováčová a ďalší. K autorkám, ktoré sa dlhodobo venujú inscenovanej fotografii nepochybne patrí Silvia Saparová. Autorka vstúpila do povedomia slovenskej fotografie ku koncu 90. rokov realizovaním zátiší tvorených zo živočíšnych materiálov zaliatych v gelových hmotách a dramaticky podsvietených silným svetlom (cykly Genotypy, Orgagén).


Silvia Saparová – Genotypy, 2001


Jej inklinácia k navrhovaniu a realizovaniu zátiší dáva základ pre jej ďalšie fotografické diela. Postupne sa vymanila z tvorby na „barokizujúcich zátišiach“ prienikom do reálneho prostredia, v ktorom začala inscenovať vzťahy medzi partnermi. K autorkinym posledným cyklom patrí súbor fotografií Woman in condition (2005).


post-podoby-sucasnej-inscenovanej-fotografie-012

Silvia Saparová – Women in condition, 2005-07


Jednotlivé prostredia, scény pre svoje fotografie nerealizuje , ale nachádza u fotografovaných partnerov. Fotografie sú zvláštnou kombináciou domestikovaných prostredí – reálnych autentických domácností konfrontovaných s prvkami divadelnosti až teatrálnosti u inscenovaných postáv. Princípy hranej scény medzi partnermi umiestnenými v reálnom prostredí domácností vytvára zázemie pre zvláštne protichodnú kombináciu reality a ilúzie. Domáce drámy, ktoré je možné čítať na fotografiách, sú mnohokrát drsnou senzibilitou slovenskej reality, o ktorej sa v rámci katolického Slovenska, respektíve v rámci pomerov malého mesta nerozpráva, ale ktorá samozrejme existuje. Vychádzajúc z autorkiných slov je hlavný pohľad zameraný na postavenie ženy v danom vzťahu. Stávame sa svedkami zvláštnych stretnutí ženy s mužom, ktoré v nás vyvolávajú vnútorný nepokoj nad snahou definovať vzťahy jednotlivých partnerov. Autorka sa zamýšľa nad pozíciou ženy vo vzťahu a poodhaľuje to cez momenty vzájomnej intimity partnerov: nepokoj tušeného násilia, erotiky, závislosti, ľahostajnosti a podobne. Erotika a sexualita je mnohokrát zásadnou témou aj dvoch autoriek Anety Mony Chisy a Lucie Tkáčovej, ktoré sa spoločne podieľajú na tvorbe jednotlivých projektov. Obe autorky realizujú svoje diela vo viacerých výtvarných disciplínach: fotografia, video, inštalácia, performancia a súčasne i jeden námet spracúvajú v rôznych výtvarných jazykoch. Cyklus fotografií Porn photoseries (2004/2005) je súborom inscenovaných heterosexuálnych porno fotografií.


post-podoby-sucasnej-inscenovanej-fotografie-013

Anety Mony Chisy a Lucie Tkáčovej – Porn photoseries ,2004-2005


post-podoby-sucasnej-inscenovanej-fotografie-014

Anety Mony Chisy a Lucie Tkáčovej – Porn photoseries ,2004-2005


Samotné autorky inscenujú jednotlivé fotografie v rôznych prostrediach, situáciach a v sexuálnych pozíciach. Súčasne obe autorky na fotografiách sú kompletne odeté a pritom simulujú v jednotlivých pozíciach zaužívané klišé prežívania slasti pornohercov u väčšiny komerčných pornofilmov. Dve ženy – autorky simulujú heterosexuálne pozície, ktoré na jednej strane naznačujú štandartné momenty dominantnosti a podriadenosti partnerov, ale súčasne sú fotografie autoriek drzým výsmechom konzumentom, ale i tvorcom pornopriemyslu. Falošná ilúzia lásky a vášne v tradičných pornofilmoch je v cykle Porn photoseries dotiahnutá do krajnosti a prostredníctvom odetých žien, precízne vyhľadaných miest lásky (kuchynská linka, kúpeľňa…), silovým simulovaním rozkoše je podstata takýchto filmov vyzlečená do naha. Ďalším príspevkom do problematiky vzťahov medzi partnermi a ideálu ženskej krásy je i súbor fotografií Petry Bošanskej Svadba snov (Dream wedding, 2005). Autorka inscenuje svadobné fotografie viacerých svadobných párov na tradičných bratislavských miestach (park, námestie). Fotografie vychádzajú priamo z masovo platných predstáv o tom, ako by takéto fotografie mali vyzerať. Zámerná práca s gýčom, sladké objatia a vrúcne pohľady, náklony hláv a ľúbezné krajinné scenérie, romantické zákutia starých bratislavských uličiek i kvetinové aranžmá kopírujú realitu bežných svadobných fotografií na Slovensku. Petra Bošanská nezostáva len v hraniciach inscenovanej fotografie. Ďalej fotografie spracúva v programe počítača. Čiže v prípade fotografií Bošanskej ide o kombináciu tradičnej inscenovanej fotografie s jej následnou manipuláciou, dotvorením v počítači. Ide o jej typický vyjadrovací jazyk, ktorý kladie inscenovanú fotografiu na hranicu s manipulovanou fotografiou. Na fotografiách sa namiesto živej nevesty nachádza postava bábiky známej pod názvom „Barbie“, ktorá je samozrejme veľkosťou prispôsobená postave ženícha. Dream wedding sa v prípade ženícha dotýka dokonalosti, ideálu krásy, a vôbec mu pritom nevadí, že ide o krásu bezduchú. Petra Bošanská si veľmi skoro vytvorila svoj špecifický výtvarný prejav. V zásade je pre jej prácu typická práca s gýčom, kriklavou farebnosťou a námetmi, ktoré čerpá z bežného konzumného života. V cykle Ukážte mi, čo máte vo svojej chladničke? (2005) inscenuje zátišia vytvorené z potravín a iných produktov, ktoré tvoria obsah ladničiek autorkiných priateľov. Jednotlivé zátišia vizuálne vychádzajú z reklamných plagátov na potraviny a darčekové koše socialistických reklám. Retroštýl je inscenovaný jednoliatým károvaným obrusom s potravinami, ktoré sú precizne inštalované podľa veľkosti. Autorka doplnila jednotlivé suroviny krátkym názvom priamo do fotografie, a tak inscenovanú fotografiu podriaďuje racionálnej evidencii všetkého, čo sa nachádza v ladničke. Marko Horban je ďalším predstaviteľom inscenovanej fotografie na Slovensku a podobne ako Petra Bošanská i on kladie inscenovanú fotografiu na hranice s reklamnou a módnou fotografiou. Fotografie často dotvára zjednocujúcim grafickým dizajnom, farebnosťou a v jednom módnom štýle javiacom známky vkusu rokov dávno minulých. Súbor fotografií Prvá identitná (First identical, 2005) je ironickým komentárom na vznik mnohých „prvých“ firiem nebankových subjektov na slovens- Petra Bošanská, Ukážte mi, čo máte vo svojej ladničke?, 2005 97 kom ekonomickom trhu. Na fotografiách sa nachádzajú muži – modely inscenovaní v rôznych profesiách. Jednotlivé súčasti odevu postáv ich pracovné prostriedky i interiér sú autorom precizne volené a hraná rola maliara, inžiniera a intelektuála nás nenecháva na pochybách, že ide o inscenovanie zaužívaných predstáv o tom, ako by mali predstavitelia jednotlivých profesií vyzerať, čo by mali nosiť a ako sa majú pohybovať. Autor celú koncepciu ironizuje ružovými pracovnými predmetmi. Súčasne fotografie obtekajú farebné špalety s ústredným logom fiktívnej firmy ponúkajúcej autentickú identitu jednotlivých profesionálov. K tomuto typu fotografií je možné priradiť i projekt Galérie HIT, ktorá sídli v budove Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a ktorú vedú výtvarníci Lucia Tkáčová, Martin Piaček a Dorota Kenderová. Nácvikom akcie Galéria Hit uprace vám byt (2005) vznikli zaujímavé inscenované fotografie ako reklama na vypísanú súťaž samotnou galériou. V súťaži získal výherca možnosť nechať si vyupratovať byt autormi fotografií. Inscenovaná fotografia je v tomto prípade postavená do konfrontácie s dokumentárnou fotografiou zaznamávajúcou nácvik upratovania. Nejde však o dokument, ale o presné inscenovanie miest upratujúcich v jednotlivých kútoch bytu. Na druhej strane inscenovaná fotografia dokumentuje ideu projektu, v ktorom je hlavným umeleckým výstupom projekt špecifickej súťaže a následného upratania bytu výhercu. Je to zaujímavý príklad toho, kam sa posúvajú hranice inscenovanej fotografie na Slovensku. Na projekte spolupracovali okrem už menovaných výtvarníkov i Radko Mačuha, Mira Kerátová, Mira Gáberová, Lukáš Haruštiak a pes Oto. Matej Longauer je autorom, ktorého je tiež potrebné v súvislosti s inscenovanou fotografiu na Slovensku spomenúť. Autor sa súčasne venuje i videoumeniu a animovanej tvorbe. Zaujímavým projektom, ktorý realizoval bolo video My television (2003).


post-podoby-sucasnej-inscenovanej-fotografie-015

Matej Longauer – My television, 2003


Pri realizácii tohto diela vychádza autor z inscenovania rôznych politických, spoločenských a kultúrnych situácií, ktoré sa reálne udiali v spoločnosti a ktoré boli komentované masovými médiami. Krátke sekvencie, ktoré sa rýchlo striedajú za sebou evokujú spôsob rýchleho prepínania kanálov prostredníctvom ovládača. Sám autor sa zhosťuje jednotlivých politických, spoločenských rolí a situuje sa do schránky starej televízie, čím priznáva inscenovanie jednotlivých sekvencií. Matej Longauer sa pohybuje pri inscenovaní fotografií, ale i jednotlivých sekvencií vo videoumení na rozhraní nevinnosti a agresivity. Súčasne podoby inscenovanej fotografie na Slovensku možno jednoducho zhrnúť stieraním hraníc medzi fotografickými disciplínami, systematickou prácou s gýčom a motívmi pokleslej kultúry, zásadný je i vplyv reklamy, dizajnu, retroštýlu a nepochybne i vstup digitálnych technológií a následnej manipulácie s obrazom rozširuje výrazové možnosti inscenovanej fotografie. Námetovo sa jednotliví autori prikláňajú k reagovaniu na konkrétne vzťahy, situácie a udalosti v spoločnosti. Inscenovaná fotografia je viac angažovaná v komentároch reality. Komentáre sú však často veľmi otvorené svojim ironickým až absurdným podtextom a sú tým veľmi vzdialené hravým, snovým a imaginatívnym polohám rokov minulých.


Mgr. Bohunka Koklesová, PhD.

sif.skdátum:27.04.2016

sif.skkategória:Ostatné

1647